Kúpna sila

Kúpna sila

Kameň veľkosti muža, vyrobený pôvodnou technológiou, mal cenu niekoľkých dedín a plantáží. Kamene sa využívali aj pri strategických platbách, keď si jedna dedina kúpila od druhej právo na rybolov v jej zátoke, alebo ako odmena za pomoc pri vojenskej akcii. Pri menších transakciách využívali ostrovania korále z mušlí.
Zaujímavé je, že samotní obyvatelia ostrova Palau nepoužívali kamene na výrobu platidiel. Dovolili však kameň ťažiť obyvateľom Yapu, ktorí na vlastnom ostrove vápenec nemali a veľmi si ho cenili. Za privilégium ťažby platili Palaučanom rentu v podobe kokosových orechov a korálikov.

struktura.jpg

Banka na námestí i pod morom
Veľkosť kameňov sa mení od 3,5 centimetra až po 3-4 metre. Najľahšie vážia pol kila, najťažšie 500 kilov až tonu. V strede kameňa je dierka, cez ktorú sa dá prestrčiť drevený trám a kameň možno odniesť. Veľké kamene sú však priťažké a nikomu sa nechce ich fyzicky prenášať. Nie je to ani treba. Každý kameň je označený značkou súčasného majiteľa. Pri predaji sa len zmení značka a kameň zostane na pôvodnom mieste, najčastejšie opretý o dom náčelníka na námestí domorodej dediny. Jeden z najväčších a najkrajších fei sa však nenachádza v žiadnej dedine na Yape, ale na dne mora. Zhruba pred sto rokmi jeden z ostrovanov vytesal na Palau mimoriadne veľký a krásny kamenný peniaz. Pri pre preprave na Yap sa prepravná plť dostala do prudkej búrky. Aby si posádka zachránila život, museli plť od člna odrezať pár sto metrov od brehu. Plť sa následne potopila a odvtedy je kamenný peniaz na morskom dne. Nič sa však nestalo. Po šťastnom návrate na Yap posádka dosvedčila, že kameň mal mimoriadnu kvalitu a jeho strata nebola zapríčinená chybou majiteľa. Všetci sa zhodli, že poloha na morskom dne kvalitu kameňa nijako neovplyvňuje a kúpna sila preto zostala taká istá ako u kameňov opretých o chatrče na námestí.
 
Kameň na dne mora sa môže zdať absurdným aktívom
Presne tak sa však správali všetky krajiny, ktoré si držali svoje zlaté rezervy tisíce kilometrov ďaleko, v trezoroch americkej pevnosti Fort Knox. A presne tak sa chovajú aj všetci investori, ktorí vlastnia svoje podielové listy, akcie či dlhopisy. Nik z nás nemá tieto papiere doma v matraci, ale na účte majiteľa. Peniaze však nie sú ani v banke, ale na účtoch depozitárov cenných papierov po celom svete. Prakticky všetky sú v elektronickej podobe, t.j. de facto sú nikde. Kamenné koleso na dne mora je predsa len hmatateľnejší majetok.

feng shui.jpg
 
Na kamenné peniaze sa dá uplatniť záložné právo
Presne tak isto ako na iný majetok. Koncom 19. storočia sa ostrov stal nemeckou kolóniou. Noví páni nútili domorodcov opravovať sieť ciest na ostrove. Keď si obyvatelia ostrova odmietli plniť pracovné povinnosti, nemecká okupačná správa pomaľovala kamenné peniaze čiernym krížom, čím ich v očiach majiteľov znehodnotila. Pokuta mala okamžitý účinok. Ostrovania cesty opravili, nemeckí kolonizátori kamene umyli od farby a prinavrátili im tak pôvodnú hodnotu.